Prečo centrálne banky nakupujú zlato?

V roku 2010 sa centrálne banky po celom svete zmenili z predajcov zlata na jeho aktívnych kupcov. Odvtedy nahromadili vyše 35 715 ton tohto cenného kovu

Ku koncu roka 2023 mali vo svojich rezervách viac ako 36 699 metrických ton zlata. Väčšina týchto zásob bola získaná od roku 2010, keď centrálne banky začali s intenzívnymi nákupmi zlata

Predtým centrálne banky cenné kovy predávali. V rokoch 2000 až 2009 predali približne 4 426 metrických ton zlata. Už skoro jeden a pol desaťročia sú banky významnými nákupcami zlata.

V roku 2018 centrálne banky dosiahli rekord v nákupoch zlata za posledných 50 rokov, keď nakúpili 656 metrických ton. V roku 2019 sa tieto nákupy mierne znížili na približne 605 metrických ton.  

Pokles nákupov v roku 2020

Rok 2020 priniesol druhý rok poklesu nákupov zlata centrálnymi bankami, keď ich zásoby sa zvýšili len o 255 metrických ton. Tento výrazný pokles oproti predchádzajúcemu roku bol spôsobený rýchlo rastúcou cenou zlata, ktorá v polke roka 2020 dosiahla vtedajšie historické maximum 2 063 USD za uncu. 

Oživenie dopytu v rokoch 2021 a 2022

V posledných rokoch došlo k výraznému oživeniu v dopyte po zlate. V roku 2021 centrálne banky zvýšili svoje zásoby o 455 metrických ton a v roku 2022 pridali rekordných 1 135,7 metrických ton zlata. Tento historický nákup bol najvyšší za celé sledované obdobie. Rok 2023 pokračoval v tomto trende, keď banky pridali ďalších 1 037 metrických ton zlata, čo je len o 45 ton menej ako rekord z predchádzajúceho roka. 

Očakávania do budúcnosti

Podľa prieskumu World Gold Council (WGC) z polovice roka 2023, 24% centrálnych bánk plánovalo v nasledujúcich 12 mesiacoch zvýšiť svoje zlaté rezervy. Viac ako 70% opýtaných očakávalo nárast globálnych rezerv centrálnych bánk.

Silný začiatok roku 2024

V prvom štvrťroku 2024 centrálne banky pridali do svojich rezerv ďalších 290 MT zlata. World Gold Council (WGC) uviedla, že: „tento silný začiatok roka potvrdzuje ich očakávania, že dopyt po zlate zo strany centrálnych bánk zostane vysoký aj v roku 2024”.

S pokračujúcimi snahami centrálnych bánk bojovať proti inflácii zvyšovaním úrokových sadzieb, rastúcimi obavami a možnú hospodársku recesiu, ceny zlata v marci opäť prekročili hranicu 2 000 USD za uncu. V máji zlato dosiahlo nové rekordné maximum 2 422 USD za uncu.

Prečo banky nakupujú cenné kovy?

Centrálne banky majú niekoľko hlavných úloh, vrátane stanovenia úrokových sadzieb, regulácie menovej politiky a správy tlače, obehu mincí a bankoviek. 

Hlavnou úlohou centrálnych bánk, je zabezpečenie stability národnej meny a ochrana bankového systému pred kolapsom. Dosahuje sa to prostredníctvom kontroly inflácie, čo môže byť pre národnú banku ťažké. Práve toto riziko prispelo k tomu, že centrálne banky od roku 2010 zintenzívnili nákupy zlata.

Podľa holandskej centrálnej banky si zlatá tehlička vždy zachováva svoju hodnotu, či už je kríza alebo nie. To dáva pocit bezpečia. Zásoby zlata centrálnej banky sú teda majákom dôvery.

Dôvody nákupu zlata

1. Zmiernenie finančného rizika

Zlato je tradične vnímané ako bezpečná investícia, najmä v období neistoty a nestability na finančných trhoch. Jeho hodnota zostáva relatívne stabilná, pretože nie je spojené s dlhmi alebo záväzkami, čo robí zlato atraktívnym prostriedkom na zmiernenie rizika. 

Americký bankár a finančník JP Morgan raz povedal: „Zlato sú peniaze. Všetko ostatné je úver.” Tento výrok zdôrazňuje trvalú kúpnu silu zlata, čo znamená, že si udržiava svoju hodnotu aj v dlhodobom horizonte.

Centrálne banky často nakupujú zlato ako prostriedok na ochranu pred oslabením hodnoty ich meny, najmä v prípade oslabenia dolára. 

Centrálne banky udržiavajú veľké zásoby zlata ako poistný kryt v prípade, že finančný systém čelí kolapsu. Tieto zásoby poskytujú zálohu na obnovu a zvyšujú dôveru, silu centrálnej banky a finančnú bezpečnosť krajiny. 

TIP: Chceli by ste aj vy investovať do zlata? Stačí ak si vytvoríte účet u brokera, ktorý vám sprostredkuje nákup. Pozrite si prehľad populárnych brokerov na Slovensku.

2. Ochrana pred infláciou

Inflácia predstavuje rast cien tovarov a služieb v ekonomike. Aby krajina minimalizovala negatívne dopady inflácie na svoju ekonomiku, je potrebné investovať do aktív, ktoré nie sú priamo závislé na hodnote dolára. Zlato a iné drahé kovy sú ideálnymi kandidátmi na takúto investíciu. 

Veľa odborníkov považuje zlato za ukazovateľa hodnoty mien. Keď hodnota zlata rastie, naznačuje to, že meny strácajú svoju hodnotu. Preto centrálne banky nakupujú zlato ako ochranu pred infláciou a na zabezpečenie stability hodnoty svojich rezerv. 

3. Podpora stability a rastu

Centrálne banky zohrávajú hlavnú úlohu v udržiavaní ekonomickej stability a podpore hospodárskeho rastu. S devaluáciou národných mien sa musia chrániť pred kolapsom ekonomiky. Zlato im pomáha kontrolovať veľkosť a tempo rastu trhu. 

Krajiny ako Čína a Rusko čelia veľkým rizikám kvôli vplyvu voľného trhu a dominancii amerického dolára. Ich centrálne banky preto nakupujú zlato, aby zmiernili riziká a posilnili ekonomickú stabilitu. 

Sanford Mannn z Fobes Councils vysvetľuje, že sankcie proti Rusku ukázali nezápadným krajinám, ako sú ich dolárové rezervy zraniteľné. Preto Rusko a Čína zvyšujú zásoby zlata, aby sa chránili pred ekonomickými otrasmi. 

Krajiny strednej a východnej Európu tiež zvyšujú svoje zásoby zlata ako ochranu pred možnými finančnými krízami spôsobenými sankciami. Zlato tak slúži ako dôležitý ochranný prostriedok.

Najväčší držitelia zlata medzi centrálnymi bankami 

Americký federálny rezervný systém vedie rebríček s 8 133,46 MT zlata. Toto množstvo je viac ako dvojnásobok zásob zlata.

Nemecko má 3 352,65 MT zlata, čo ho radí na druhé miesto v celosvetovom rebríčku.

Na treťom, štvrtom a piatom mieste sa umiestnilo Taliansko s 2 451,84 MT,  Francúzsko 2 436,97 MT a Rusko ktoré má 2 332,74 MT zlata. 

Čína a Švajčiarsko sú na šiestom a siedmom mieste s 2 262,39 MT a 1 040 MT.

Na konci zoznamu s menej ako 1 000 MT sú Japonsko (845,97 MT), India (822,58 MT) a Holandsko (612,45 MT).

Skladovanie zlata centrálnymi bankami

Centrálne banky zvyčajne skladujú svoje zlaté rezervy v zabezpečených podzemných trezoroch, aj keď časť ich fyzického zlata môže byť uložená v zahraničných rezervách.

Napríklad holandská centrálna banka disponuje zásobou zlata vo výške 612,45 MT, z čoho 15 000 zlatých tehličiek je v zásobách. Predstavuje to 31 %. Zvyšných 69 % je rozdelených medzi dve zahraničné banky.  V Newyorskej Federálnej rezervnej banke sa nachádza 31 % a zvyšných 38 % je v Kanadskej Centrálnej banke.

Medzinárodné dohody o zlate

Centrálne banky po celom svete vlastnia značné množstvo zlata, ktoré ku koncu roka 2023 dosahovalo viac ako 36 699 MT. Toto predstavuje približne 17 % celkového zlata, ktoré bolo kedy vyťažené, pričom celkový objem sa odhaduje na 212 582 metrických ton. Aby sa zabránilo destabilizácii cien zlata spôsobenej veľkými predajmi zo strany jednej banky, boli zavedené dohody medzi centráln

V roku 1999 bola podpísaná prvá takáto dohoda medzi hlavnými európskymi centrálnymi bankami. Táto dohoda obmedzovala množstvo zlata, ktoré mohla každá banka predať za jeden rok. Platnosť prvej dohody bola päť rokov a bola následne trikrát obnovená v rokoch 2004, 2009 a 2014. Avšak v roku 2019 sa svetové centrálne banky rozhodli, že dohodu už nebudú ďalej obnovovať.

Centrálne banky a ich rastúci vplyv na trhu so zlatom

Od roku 2010, keď sa centrálne banky začali aktívne zameriavať na nákup zlata, cena tohto kovu výrazne vzrástla. V roku 2010 bola cena unce zlata 1 096 USD, avšak do mája 2024 sa vyšplhala nad 2 400 USD. 

21. mája dosiahla rekordných 2 442 USD.

Pokračujúce zvyšovanie zlata

Napriek rastúcim cenám zlata, krajiny ako Čína, Rusko, India a Turecko pokračujú v zvyšovaní svojich zlatých rezerv. Tieto štáty sú medzi najväčšími nákupcami zlata na svete, aj keď jeho cena dosahuje historické vrcholy.

Podľa správy Svetovej rady pre zlato (WGC) z roku 2023, väčšina zlata je nakupovaná centrálnymi bankami rozvíjajúcich sa trhov, ktoré sú v posledných rokoch stabilnými nákupcami. Čínska ľudová banka (People’s Bank of China – PBoC) si upevnila pozíciu najväčšieho nákupcu, keď zvýšila svoje zlaté rezervy o 225 ton za rok. Navyše, v prvom štvrťroku 2024 pridala ďalších 27 metrických ton do svojich zásob.

Výrazné nárasty zlatých rezerv v ďalších krajinách

V minulom roku výrazne zvýšili svoje zlaté rezervy centrálne banky Singapuru a Líbye, ktoré nakúpili 77 a 30 MT zlata. Poľská národná banka v tomto roku zvýšila svoje zlaté rezervy o 130 MT, čím sa stala druhým najväčším nákupcom zlata. Tento nákup zvýšil zlaté rezervy Poľska o 57 %.

WGC očakáva, že centrálne banky budú pokračovať v nákupoch zlata aj v roku 2024. Avšak, podľa WGC, tretí rok po sebe s čistými nákupmi na úrovni približne 1 000 ton môže byť nepravdepodobný.

Rekordné nákupy v prvom štvrťroku 2024

V prvých troch mesiacoch roku 2024 centrálne banky spoločne pridali takmer 290 MT zlata do svojich rezerv, čo predstavuje 1 % nárast oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Toto množstvo je najvyššie za prvý štvrťrok za posledných 24 rokov. Medzi najväčších nákupcov patrili Turecko s 30 MT, Čína s 27 MT a India s 19 MT.

Ohodnoťte článok

Priemerné hodnotenie 0 / 5. Hodnotení: 0

Ešte žiadne hodnotenie!

Author

  • Marek Kalina

    Marek sa venuje investovaniu, podnikaniu a spoznávaniu sveta. Svoje zručnosti a vedomosti zdokonaľoval počas štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave a Univerzite Martina Luthera v Halle-Wittenbergu. Marek má cit pre investičné príležitosti, aktívne investuje od svojich univerzitných čias a pri investovaní uplatňuje dlhodobý prístup, pričom sa zvyčajne zaväzuje k päťročnému alebo dlhšiemu investičnému horizontu. Jeho rozmanité investičné portfólio zahŕňa akcie, kryptomeny, nehnuteľnosti a online stránky, čo odráža jeho záväzok k diverzifikácii a riadeniu rizík.

    View all posts
Súhlas GDPR so súbormi cookie s Real Cookie Bannerom