V najnovšej epizóde podcastu Dvě čísla Stroukal & Peterka sa Dominik Stroukal spolu s analytikom Pavlom Peterkom z XTB venujú ekonomickému kolapsu Venezuely – krajiny s jednými z najväčších známych ropných rezerv, ktorá napriek tomu upadla do hlbokej krízy.
Celú epizódu si môžete vypočuť zadarmo na YouTube:
Keď peniaze prestanú fungovať ako peniaze
Hyperinflácia vo Venezuele nie je len extrém v štatistikách. Je to situácia, keď mena prestáva plniť základné funkcie – nie je spoľahlivým prostriedkom výmeny, nedokáže uchovávať hodnotu a zlyháva aj ako účtovná jednotka.
V praxi to znamená rozpad ekonomických vzťahov. Obchody bez tovaru. Mzdy, ktoré strácajú hodnotu v priebehu dní. Úspory, ktoré sa vyparia. A spoločnosť, kde sa každodenný život mení na boj o základné potreby.
Recenziu na platformu XTB si môžete prečítať v samostatnom článku: Finfin XTB recenzia 2026
Nie jedna chyba, ale systémové zlyhanie
Autori poukazujú na to, že kolaps nebol výsledkom jednej katastrofickej udalosti. Problémom bolo dlhodobé zlé riadenie štátu.
Krajiny, ktoré rozumne hospodária s príjmami z komodít, vytvárajú rezervy na horšie časy. Venezuela však ropné príjmy využívala najmä na financovanie populistických opatrení. Keď ceny ropy klesli a produkcia sa znížila pre nedostatok investícií, štát nemal žiadny finančný vankúš.
Bez úspor, s narastajúcou korupciou a klesajúcou dôverou investorov stratila ekonomika schopnosť absorbovať šoky.
Chávez verzus Maduro: krátkodobý efekt vs. dlhodobá cena
V diskusii zaznieva aj porovnanie obdobia vlády Hugo Chávez a jeho nástupcu Nicolás Maduro.
Chávez profitoval z vysokých cien ropy. To mu umožnilo financovať rozsiahle sociálne programy, ktoré krátkodobo zlepšili niektoré ukazovatele. Cena za tieto opatrenia však bola odložená do budúcnosti – závislosť od ropných príjmov sa ešte prehĺbila.
Za Madura sa situácia dramaticky zhoršila. Monetizácia dlhu, strata dôvery v menu, opakované menové reformy a experiment s kryptomenou Petro „krytou ropou“ nedokázali stabilizovať ekonomiku. K tomu sa pridali sankcie, zhoršujúce sa medzinárodné vzťahy a masívna emigrácia. Krajinu opustili milióny ľudí.
Má Venezuela investičnú budúcnosť?
Z pohľadu investorov je otázka jednoduchá, no odpoveď nie: dá sa špekulovať na obrat takejto ekonomiky?
Teoreticky môže byť potenciálny výnos extrémny – ak by došlo k politickej stabilizácii, reformám a obnoveniu dôvery. Prakticky však ide o jeden z najrizikovejších scenárov na globálnej mape. Politické riziko, slabé inštitúcie, závislosť od komodít a nestabilné podnikateľské prostredie znamenajú, že prípadný zisk je vyvážený enormnou mierou neistoty.
Podcast tak neponúka len historický exkurz, ale aj realistickú lekciu pre investorov: prírodné zdroje samy osebe prosperitu negarantujú. Rozhodujú inštitúcie, disciplína a dlhodobá stratégia.
Investovanie je rizikové. Investujte zodpovedne.
Článok bol pripravený v spolupráci s XTB.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:
- Kam smerujú trhy? 5 kľúčových trendov pre rok 2026 očami odborníkov
- Je index S&P 500 v roku 2026 „mŕtvy“? Prečo ho niektorí vynechávajú z portfólií?
- Dočkáme sa rastového roka, alebo narazíme na čierne labute?
- Zlato na dosah 5 000 USD a strieborná rally. Prečo drahé kovy prepisujú históriu?
- Výsledková sezóna: Big Tech ukazuje rastúce stávky na umelú inteligenciu
Autori
-
Marek sa venuje investovaniu, podnikaniu a spoznávaniu sveta. Svoje zručnosti a vedomosti zdokonaľoval počas štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave a Univerzite Martina Luthera v Halle-Wittenbergu. Marek má cit pre investičné príležitosti, aktívne investuje od svojich univerzitných čias a pri investovaní uplatňuje dlhodobý prístup, pričom sa zvyčajne zaväzuje k päťročnému alebo dlhšiemu investičnému horizontu. Jeho rozmanité investičné portfólio zahŕňa akcie, kryptomeny, nehnuteľnosti a online stránky, čo odráža jeho záväzok k diverzifikácii a riadeniu rizík.
