Holandsko zavádza 36 % daň z nerealizovaných ziskov: krypto, akcie, ETF

Holandská dolná komora uvoľnila schválenie zákona, ktorý od 1. januára 2028 zavádza 36-percentnú daň na skutočné výnosy z úspor a investícií. Rozdiel oproti doterajšiemu systému je zásadný: dane sa budú počítať z reálneho zhodnotenia hodnoty aktív – vrátane nerealizovaných ziskov, teda bez skutočného predaja aktív.

Tento nový režim, známy ako „Actual Return in Box 3 Act“, nahrádza systém, ktorý doteraz uplatňoval fiktné (predpokladané) výnosy ako základ dane — prax, ktorú holandský Najvyšší súd označil za neústavnú.

Čo sú nerealizované zisky a prečo sú problém

Realizovaný zisk vzniká v momente, keď investíciu skutočne predáte.
Príklad: kúpite akciu za 1 000 EUR, predáte ju za 1 500 EUR → realizovaný zisk je 500 EUR. Máte hotovosť, z ktorej viete zaplatiť daň. Jednoduché, transparentné, likvidné.

Nerealizovaný zisk je len papierové zhodnotenie.
Rovnakú akciu kúpite za 1 000 EUR, jej trhová hodnota stúpne na 1 500 EUR, ale nepredali ste ju. Zisk existuje iba „na obrazovke“. Nemáte hotovosť, len aktívum, ktorého cena sa môže zajtra pokojne prepadnúť.

A tu vzniká jadro problému:
➡ štát chce zdaňovať niečo, čo ešte nebolo premenené na peniaze.

Pri volatilných aktívach (kryptomeny, rastové akcie, ETF) to nie je akademický detail, ale zásadný rozdiel medzi:

• zdanením skutočného príjmu
• a zdanením dočasného trhového ocenenia

Prečo väčšina krajín zdaňuje až pri predaji

Dôvod nie je ideologický, ale praktický a logický.

1. Likvidita – Daň sa má platiť z peňazí, ktoré investor reálne má.
   Ak zisk ešte nebol realizovaný, investor môže byť nútený:
   • predať časť portfólia len kvôli dani
   • alebo si požičať, aby zaplatil daň z „virtuálneho“ zisku
2. Istota hodnoty – Trhová cena dnes ≠ trhová cena zajtra.
   Ak zdaníte nerealizovaný zisk a trh následne klesne, investor:
   • zaplatil daň z hodnoty, ktorú nikdy reálne nedosiahol
   • a stratu mu štát často nekompenzuje symetricky
3. Kontrola načasovania
   Pri zdanení až pri predaji má investor kontrolu nad daňovou povinnosťou:
   • rozhoduje, kedy zisk zrealizuje
   • vie optimalizovať cash-flow aj dane
   Pri zdanení nerealizovaných ziskov túto kontrolu stráca.
4. Administratívna jednoduchosť
   Predaj je jasný moment s jasnou cenou.
   Priebežné oceňovanie portfólia každý rok:
   • zvyšuje administratívu
   • otvára priestor na spory o férovú hodnotu aktív

Kľúčové zmeny oproti doterajšiemu systému

• Zdanenie reálnych výnosov: Holandsko prechádza od fiktívnych kalkulácií výnosov k prístupu, ktorý berie do úvahy skutočne dosiahnuté zhodnotenie aktív — aj keď investor aktíva nepredal.
• Sadzba dane: Jednotná sadzba 36 % z reálneho výnosu platí pre kryptomeny, akcie, dlhopisy a iné likvidné finančné aktíva.
• Daňový práh a stratové roky: Zavádza sa ročný daňový prah pre výnosy (napr. cca 1 800 EUR) a umožňuje neobmedzený odpočet strát nad určitú hranicu v nasledujúcich obdobiach.
• Výnimky: Niektoré kategórie, ako nájomné nehnuteľnosti alebo podiely v kvalifikovaných startupoch, sa budú daniť až pri realizácii (predaji) rovnako ako tradičné kapitálové zisky.

Prečo sa táto reforma deje

Holandský štát dlhodobo prichádzal o veľké peniaze, približne 2,3 miliardy EUR ročne, pretože investičné dane počítal z vymyslených (fiktívnych) výnosov, nie z toho, čo investori skutočne zarobili.

Systém fungoval takto:
štát predpokladal, že každý investor má určitý výnos, aj keď ho v realite nemal – čo bol veľký problém najmä v rokoch, keď boli:

• veľmi nízke úrokové sadzby
• slabé alebo kolísavé výnosy investícií

Mnohí investori tak platili daň z peňazí, ktoré nikdy nezarobili, alebo naopak – iní dokázali systém obchádzať a platiť menej, než by mali. Výsledkom bol chaotický a nespravodlivý systém.

Holandský Najvyšší súd preto rozhodol, že takýto spôsob zdaňovania je neprimeraný a v rozpore s ústavou, pretože nezohľadňuje skutočnú finančnú situáciu ľudí.

Toto rozhodnutie donútilo zákonodarcov celý systém prekopávať od základov a nájsť nový model, ktorý:

• a nebude úplne odtrhnutý od reality investorov
• bude právne obhájiteľný
• prinesie štátu stabilné príjmy

Štátna tajomníčka pre dane uviedla, že uprednostniť zdanenie reálnych výnosov pred tradičným modelom kapitálových ziskov (pri realizácii) bolo nevyhnutné pre dosiahnutie legislatívneho súladu a udržanie fiskálnej integrity do roku 2028.

Praktické dôsledky pre investorov

1. Daň z nerealizovaných ziskov je problém pre likviditu

Daň bude uplatnená bez ohľadu na to, či investor zisk skutočne „vybral“ z trhu. Praktický dôsledok je, že napríklad:

• kryptoinvestor, akcie alebo ETF držiteľ, ktorí držia aktíva len virtuálne, môžu byť povinní zaplatiť daň ešte pred predajom.
• To môže vyžadovať určité rezervy v hotovosti, inak vzniká riziko daňovej povinnosti bez likvidného krytia.

2. Reakcie investorov a trhov

Kritici upozorňujú, že takýto systém môže:

• znižovať motiváciu držať likvidné investície dlhodobo, zvlášť tých, ktorí vsádzajú na rastové stratégie.
• odstraňovať Holandsko ako atraktívnu daňovú jurisdikciu pre medzinárodných investorov a kryptokomunity, ktoré hľadajú priaznivejšie daňové prostredie.

3. Nevýhody pre plánované finančné stratégie

Za bežného režimu sa daň platí až pri predaji aktív — investori tak kontrolujú, kedy a koľko dane zaplatia. Nový systém túto flexibilitu výrazne znižuje, čo vytvára strategické dilemy:

• kedy reálne predávať aktíva, keď daň na zhodnotenie vzniká každý rok bez ohľadu na realizáciu?
• ako riadiť cash-flow a daňovú optimalizáciu, keď daňový odtok bude závisieť od zmeny trhovej hodnoty?

Pre investorov s menej likvidnými portfóliami (napr. veľké podiely v akciách malých spoločností alebo v kryptomene) ide o konkrétnu hrozbu, nie hypotetickú zmenu.

Záver: prečo Holandsko zvolilo tento smer – a prečo je to riskantné

Holandsko sa do tejto reformy nedostalo preto, že by chcelo trestať investorov, ale preto, že starý systém bol neudržateľný – právne aj rozpočtovo. Fiktívne výnosy neodrážali realitu, súdy ich zrušili a štát potreboval nový model, ktorý mu nezrúti daňové príjmy.

Problém je, že riešenie ide z jedného extrému do druhého.

Namiesto zdaňovania „vymyslených“ výnosov sa štát rozhodol zdaňovať aj tie, ktoré existujú len na papieri. Tým síce formálne opravuje ústavný problém, ale zároveň vytvára nový – likviditný a investičný.

Pre investora to znamená zásadnú zmenu pravidiel:

• daňová povinnosť vzniká aj bez predaja aktíva
• riziko kolísania trhu nesie výlučne investor
• štát inkasuje daň v dobrých rokoch, no v zlých rokoch riziko nezdiela

Z pohľadu verejných financií je to pochopiteľné. Z pohľadu dlhodobého investovania je to nebezpečný precedens.

Ak sa tento model osvedčí, môže sa stať návodom aj pre ďalšie krajiny, ktoré budú hľadať rýchly spôsob, ako zaplátať rozpočtové diery. Pre investorov to znamená jediné: sledovať nielen výnosy, ale čoraz viac aj daňové riziko ako samostatný investičný faktor. Nie percento výnosu, ale pravidlá hry budú rozhodovať o tom, kde a ako sa oplatí investovať.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:

• Ak držíte kryptomeny dlhodobo, mali by ste rozumieť ako a kedy vzniká daňová povinnosť: Ako sa zdaňujú kryptomeny na Slovensku.
• Ak investujete cez akcie a ETF, rozhoduje nielen výber aktív, ale aj moment predaja a daňový test:
  Zdanenie akcií a ETF: kedy neplatíte daň
• Najlepší broker na investovanie do akcií a ETF v roku 2026