Inflácia Slovensko 2026 – aktuálna miera, príčiny, dôsledky a prognózy

Inflácia je jedným z najdôležitejších makroekonomických pojmov ovplyvňujúcich život bežných ľudí aj firiem. V roku 2026 čelia slovenské domácnosti rastúcim cenám potravín, energií a služieb, zatiaľ čo centrálne banky sa snažia udržať stabilitu ekonomiky.
Tento článok rozoberá, čo je inflácia, prečo rastie alebo klesá, ako sa meria na Slovensku, aké má dopady na vaše financie a čo možno očakávať v najbližšom období.

Čo je inflácia? – jednoduché vysvetlenie

Inflácia je proces, pri ktorom rastú ceny tovarov a služieb v ekonomike. To znamená, že za rovnaké peniaze si môžete kúpiť menej ako v minulosti. Inflácia je prirodzeným javom v každej modernej ekonomike, ale príliš vysoká inflácia znižuje hodnotu úspor a reálnu kúpnu silu ľudí.

Ako sa meria inflácia na Slovensku

Inflácia na Slovensku sa oficiálne meria pomocou Indexu spotrebiteľských cien (CPI), ktorý pravidelne zostavuje a zverejňuje Štatistický úrad SR. CPI sleduje, ako sa v čase menia ceny tzv. spotrebného koša, teda súboru tovarov a služieb, ktoré bežná domácnosť na Slovensku pravidelne nakupuje. Tento kôš je zostavený na základe reálnych výdavkov domácností a jednotlivé položky v ňom majú rôznu váhu podľa toho, aký veľký podiel tvoria na celkových výdavkoch.

Spotrebný kôš zahŕňa najmä potraviny a nealkoholické nápoje, ako sú chlieb, pečivo, mäso, mliečne výrobky, ovocie, zelenina, káva či cukor, ktoré patria medzi položky, pri ktorých si ľudia infláciu uvedomujú najrýchlejšie. Veľmi významnú časť koša tvoria náklady na bývanie, kam patrí nájomné, ceny elektriny, plynu, tepla, vody, stočného a odvozu odpadu.

Dôležitou kategóriou je aj doprava, zahŕňajúca ceny pohonných hmôt, nákup a údržbu automobilov či verejnú dopravu. V spotrebnom koši sa nachádzajú aj výdavky na oblečenie a obuv, zdravotnú starostlivosť a lieky, telekomunikačné služby, vzdelávanie, rekreáciu, kultúru, stravovanie v reštauráciách a ubytovacie služby. Zmeny cien týchto položiek sa následne premietajú do celkovej miery inflácie, ktorá je zverejňovaná ako medziročné percento.

Hoci je CPI oficiálnym a široko používaným ukazovateľom inflácie, v praxi nemusí vždy presne odrážať realitu, ktorú domácnosti pociťujú. Ide totiž o priemer celej populácie, pričom každá domácnosť má inú štruktúru výdavkov. Rodiny s deťmi, seniori, ľudia bývajúci v nájme či vlastníci nehnuteľností vnímajú rast cien rozdielne.

CPI zároveň len obmedzene zachytáva rast cien nehnuteľností, ktoré sa v metodike nepovažujú za bežnú spotrebu, hoci práve bývanie predstavuje pre mnohých ľudí najväčšiu finančnú záťaž.

Aktuálna inflácia Slovensko 2026 – čísla a grafy

V roku 2025 sa medziročná inflácia na Slovensku pohybovala nasledovne:

• august 2025: ceny boli vyššie o 4,2 % oproti rovnakému mesiacu pred rokom, pričom všetkých 12 kategórií spotrebného koša zaznamenalo rast cien — napr. potraviny, doprava či bývanie (4,2 %)
• september 2025: inflácia dosiahla približne 4,3 % medziročne, pričom jadrová inflácia (bez energií a potravín) bola tiež vyššia ako pred rokom (4,3 %)
• október 2025: podľa národnej metodiky inflácia dosiahla 3,7 %, pričom ceny rástli vo všetkých hlavných kategóriách spotrebného koša vrátane potravín, reštaurácií a dopravy (3,7 %)

Harmonizovaná inflácia (EÚ metodika)

Podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP), ktorý je porovnateľný s ostatnými krajinami eurozóny:

• HICP inflácia v októbri 2025 dosiahla 3,9 %, čo znamená o niečo nižší rast cien ako pri národnej metodike, ale stále nad úrovňou eurozóny (3,9 %)
• v septembri 2025 bola harmonizovaná inflácia dokonca 4,6 % oproti rovnakému mesiacu pred rokom (4,6 %)

Trendy a prognózy do roku 2026

Hoci konkrétne čísla inflácie za celý rok 2026 ešte nie sú kompletné, podľa prognóz Európskej komisie a makroekonomických modelov by inflácia na Slovensku v roku 2026 mohla zostať relativne vysoká, približne okolo 4,0 – 4,2 % vzhľadom na pokračujúci rast cien energií a služieb, predtým prevzaté štatistiky hovoria o podobnej úrovni aj v nasledujúcom roku (okolo 4,1 %)

Medziročný vývoj inflácie – november 2025 vs. november 2024

Inflácia na Slovensku dosiahla v novembri 2025 medziročnú úroveň 3,7 %, čo znamená, že ceny boli v priemere o 3,7 % vyššie ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Rast cien bol zaznamenaný vo všetkých 12 výdavkových skupinách domácností, pričom rozsah zdražovania sa pohyboval od 0,9 % pri potravinách a nealkoholických nápojoch až po výrazných 9 % v odbore reštaurácie a hotely.

Ktoré oblasti zdražovali najviac?

Najväčší podiel na celkovej inflácii mali aj v novembri 2025 služby, ktorých ceny rástli rýchlejšie než ceny tovarov. Najvýraznejší medziročný nárast cien bol zaznamenaný v reštauráciách a hoteloch, kde ceny vzrástli o 9,0 %. Tento vývoj odráža rast miezd, energií a prevádzkových nákladov v sektore služieb.

Výrazne zdraželi aj rozličné tovary a služby, ktoré zahŕňajú napríklad osobné služby, poistenie či finančné služby, s medziročným rastom cien o 7,1 %. Významný nárast cien bol evidovaný aj v oblasti rekreácie a kultúry, kde ceny vzrástli o 5,4 %.

TIP: Vypočítajte si vplyv inflácie pomocou našej inflačnej kalkulačky

Doprava, bývanie a zdravotníctvo

K rastu inflácie prispela aj doprava, v ktorej ceny medziročne vzrástli o 4,4 %. Ide o druhý najvyšší mesačný nárast cien v tomto odbore v priebehu roka 2025. Za vyššími cenami stáli najmä pohonné látky a letenky, ktoré reagovali na vývoj cien energií a globálnu situáciu v doprave.

Vplyv na infláciu mali aj vyššie ceny v oblasti bývania a energií, ktoré sa zvýšili o 2,9 %, ako aj v zdravotníctve, kde ceny vzrástli o 3,1 %. Tieto položky majú významný dopad na rozpočty domácností, a preto ich rast ľudia pociťujú výraznejšie než celkovú mieru inflácie.

Výrazné spomalenie cien potravín

Pozitívnym prekvapením vývoja cien v novembri 2025 bol pokles cien potravín. Ceny potravín boli medziročne nižšie až o 0,7 %, čo predstavovalo prvé medziročné zlacnenie po viac než piatich rokoch, naposledy zaznamenané v máji 2021.

Lacnejších bolo päť z deviatich potravinových skupín. Najvýraznejší pokles cien zaznamenala zelenina (-9,4 %) a oleje a tuky (-4,5 %). Medziročne mierne zlacnelo aj mäso, ovocie či cukor a cukrovinky.

Potraviny, ktoré naopak zdražel

Nie všetky potraviny zlacneli. Medziročne mierne vzrástli ceny mlieka, syrov a vajec, ako aj chleba a obilnín, a to približne o 0,6 až 3 %. Vyššie ceny boli evidované aj pri potravinárskych pochutinách a rybách.

Výrazný rast cien však naďalej zaznamenali nealkoholické nápoje, ktoré boli medziročne drahšie až o 20 %. Práve tento faktor spôsobil, že celý odbor potravín spolu s nealkoholickými nápojmi zostal v medziročnom raste cien, aj keď jeho celková miera rastu dosiahla len 0,9 %, čo bola najnižšia hodnota za posledných 16 mesiacov.

Inflácia Slovensko vs. svet – porovnanie 2026

Podľa Národnej banky Slovenska Slovenská inflácia za rok 2025 patrila medzi najvyššie v eurozóne, pričom podľa európskej metodiky (HICP) bola inflácia v poslednom mesiaci roka 4,1 %, čo bolo viac než priemer eurozóny.

Globálne priemerná inflácia

Podľa projekcií Európskej centrálnej banky (ECB) a ďalších medzinárodných organizácií by priemerná svetová inflácia CPI v roku 2025 mala klesnúť na približne 3,2 %, čo predstavuje zníženie oproti predchádzajúcim rokom, keď bolo tempo rastu cien vyššie

OECD / G20 údaje

Odhady OECD z ekonomického výhľadu uvádzajú, že priama priemerná inflácia v krajinách G20 by mala byť okolo 3,4 % v roku 2025 a v nasledujúcich rokoch sa očakáva ďalšie zmiernenie.

USA (orientačné údaje)

V najväčšej svetovej ekonomike USA sa inflácia v polovici roka 2025 pohybovala okolo ~2,7 %, čo je pod úrovňou Slovenska a oveľa bližšie k inflačným cieľom centrálnych bánk v rozvinutých ekonomikách.

Ďalšie príklady krajín (trend 2025)

• India zaznamenala podstatne nižšiu infláciu, napr. okolo 1,5 % v lete 2025, čo je výrazne nižšie ako väčšina európskych krajín.
• Mnohé rozvíjajúce sa trhy ako Brazília mali infláciu stále nad 5 % v priebehu roka 2025 (odhad z makro trendov).

Dopady inflácie na vaše peniaze

• Inflácia ovplyvňuje:
• Kúpnu silu vašej mzdy – pri vyššej inflácii rastú ceny rýchlejšie než platy
• Úspory – reálna hodnota úspor klesá, ak úroky na účtoch nemusia držať krok s infláciou
• Dlh – pri fixných úrokoch je reálne “lacnejší”
• Investície – silnejšia volatilita na finančných trhoch

Ako ochrániť peniaze počas inflácie?

Inflácia postupne znižuje hodnotu peňazí, preto je dôležité aktívne premýšľať nad tým, ako svoje úspory chrániť. Základom ochrany proti inflácii je diverzifikácia – nespoliehať sa len na hotovosť alebo bežné sporiace účty, ktoré pri vyššej inflácii často nedokážu udržať reálnu hodnotu peňazí.

Svetoví investori odporúčajú presunúť financie do aktív, ktoré majú potenciál infláciu dlhodobo prekonávať, ako sú akcie, ETF fondy, nehnuteľnosti alebo komodity (napríklad zlato). Pomôcť môžu aj indexované investície, ktoré kopírujú vývoj ekonomiky, či produkty s vyšším úročením, ak dokážu aspoň čiastočne kompenzovať rast cien. Dôležité je zároveň zachovať si rezervu v hotovosti na nečakané výdavky, no zvyšok kapitálu nechať pracovať tak, aby inflácia neukrajovala z jeho reálnej hodnoty rok čo rok.

Inestovať do akcií či ETF je možné cez brokera:

5/5	3/5	4/5
Interactive Brokers Recenzia	XTB Recenzia	eToro Recenzia
Navštívte stránku *Váš kapitál je spojený s rizikom	Navštíviť stránku *Váš kapitál je spojený s rizikom	Navštíviť stránku *Váš kapitál je spojený s rizikom

Finančné rozdielové zmluvy (CFD) sú zložité nástroje a sú spojené s vysokým rizikom rýchlych finančných strát v dôsledku pákového efektu. Pri obchodovaní s finančnými rozdielovými zmluvami dochádza k finančným stratám na 66 – 89 % účtov retailových investorov. Mali by ste zvážiť, či chápete, ako finančné rozdielové zmluvy (CFD) fungujú, a či si môžete dovoliť podstúpiť vysoké riziko, že utrpíte finančné straty.