TOP 7 najväčších ekonomických kríz

V tomto článku nájdete informácie o najväčších ekonomických krízach. Finančná kríza môže mať viac príčin a k jej vzniku a šíreniu prispievajú rôzne faktory. Zistite, čo spôsobuje finančnú krízu, aké najväčšie finančné krízy sa odohrali a aký bol ich dopad na ekonomiku.

Finančná kríza

Počas finančnej krízy dochádza k prudkému poklesu hodnoty aktív, podniky a spotrebitelia nie sú schopní splácať svoje dlhy a finančné inštitúcie pociťujú nedostatok likvidity. Finančná kríza sa často spája s hromadným vyberaním peňazí z bánk. Počas finančnej krízy investori predávajú aktíva, pretože sa obávajú, že ak zostanú vo finančnej inštitúcii, hodnota týchto aktív klesne.

Za finančnú krízu je možné označiť aj prasknutie špekulatívnej finančnej bubliny, krach na akciovom trhu, platobnú neschopnosť štátu alebo menovú krízu. Finančná kríza môže byť obmedzená na banky, alebo sa môže rozšíriť na ekonomiku regiónu či ekonomiky na celom svete.

Čo spôsobuje finančnú krízu?

Vo všeobecnosti môže kríza nastať, ak sú inštitúcie alebo aktíva nadhodnotené. Finančnú situáciu môže zhoršiť iracionálne správanie investorov. Ku vzniku taktiež prispievajú systémové zlyhania, nepredvídané alebo nekontrolovateľné ľudské správanie, motivácia podstupovať príliš veľké riziko. Ďalej je to absencia alebo zlyhanie regulácie či šírenie problémov z jednej inštitúcie alebo krajiny do druhej.

Rozmýšľate o obchodovaní s akciami? Vyberte si najlepšieho brokera pre začiatočníkov.

Najväčšie finančné krízy

1. Tulipánová mánia v roku 1637

Niektorí historici tvrdia, že táto mánia nemala až taký veľký vplyv na holandské hospodárstvo a nemala by sa považovať za finančnú krízu. Časovo sa zhodovala s vypuknutím epidémie moru, ktorá mala na krajinu značný vplyv. Vzhľadom na to je ťažké určiť, či krízu urýchlila nadmerná špekulácia alebo pandémia.

Na vrchole tulipánovej krízy dosahovala hodnota jednej tulipánovej cibule extrémne čislo. Cena jednej cibuľky najobľúbenejších odrôd tulipánov predstavovala 1000 guldenov. V tej dobe však ročný príjem priemerného Holanďana bol 150 guldenov, čo znamená, že na kúpu jedného tulipánu musel šetriť takmer sedem rokov. Sú známe fakty, že tulipány sa vymieňali taktiež za nehnuteľnosť či pozemky.

V týchto časoch pomenúva pojem tulipánová mánia stav, kedy sa cena inštrumentu v extrémnej miere odchýli od jeho skutočnej hodnoty. Nedá sa teda cenové správanie vysvetliť ekonomickými fundamentmi. Tulipánová kríza bola príčinou následnej finančnej krízy v Holandsku, pretože sa ukázalo, že celá ekonomika krajiny bola zameraná na tulipány. 

2. Úverová kríza v roku 1772

Táto kríza vznikla v Londýne a rýchlo sa rozšírila do zvyšku Európy. V 60. rokoch 18. storočia nahromadilo britské impérium, vďaka svojim koloniálnym majetkom a obchodom, obrovské bohatstvo. Naštartovalo sa tak obdobie rýchlej úverovej expanzie mnohých britských bánk. 

Úspešný štart sa však sa náhle skončil 8. júna 1772. V tento deň Alexander Fordyce, jeden z partnerov britskej významnej banky, prišiel o značnú sumu peňazí. Následne utiekol do Francúzska, aby unikol splácaniu dlhov. Správa o jeho úteku sa rýchlo rozšírila a vyvolala hromadné vyberanie vkladov z anglických bánk.

Pred britskými bankami sa začali tvoriť dlhé rady veriteľov, ktorí požadovali okamžitý výber hotovosti. Viac ako 20 bánk skrachovalo alebo zastavilo platby veriteľom. Kríza sa rýchlo rozšírila do Škótska, Holandska ako aj ďalších častí Európy a britských kolónií v Amerike.

Mohlo by vás zaujímať: Čo by ste mali vedieť o svojich financiách?

3. Veľká hospodárska kríza v rokoch 1929-39

Išlo o najnáročnejšiu finančnú a hospodársku krízu 20. storočia. Veľkú hospodársku krízu vyvolal krach na burze na Wall Street v roku 1929 a neskôr ju ešte zhoršili zlé politické rozhodnutia vlády v USA. 

Pri tomto krachu, ktorý nastal 24. októbra 1929, došlo k prepadu cien akcií po období mnohých špekulácií a požičiavania si na nákup akcií. Jedným zo spúšťačov krachu bol značný prebytok ponuky komodít, ktorý viedol k prudkému poklesu cien. 

Krach viedol k Veľkej hospodárskej kríze, ktorú bolo cítiť po celom svete. V dôsledku krachu sa zaviedol celý rad regulácií a nástrojov na riadenie trhu. Následky krízy pretrvávali takmer 10 rokov a viedli k obrovskej strate príjmov, rekordnej miere nezamestnanosti a strate produkcie, najmä v priemyselne vyspelých krajinách. V Spojených štátoch dosiahla miera nezamestnanosti na vrchole krízy v roku 1933 takmer 25 %.

4. Ropná kríza OPEC v roku 1973

Ropná kríza sa začala, keď sa členské krajiny OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu), pozostávajúce predovšetkým z arabských krajín, rozhodli pre odplatu Spojeným štátom. Dôvodom odplaty bolo dodávanie zbraní do Izraela počas štvrtej arabsko-izraelskej vojny, ktoré zabezpečovali Spojené štáty.

Krajiny OPEC vyhlásili v októbri 1973 ropné embargo zamerané na krajiny, ktoré podporovali Izrael v Jomkipurskej vojne. Krajiny OPEC zastavili vývoz ropy do Spojených štátov a do krajín ich spojencov. To spôsobilo veľký nedostatok ropy spojený s prudkým nárastom jej ceny, čo viedlo ku krachu na burze a k vzniku hospodárskej krízy v USA a v mnohých ďalších rozvinutých krajinách. 

Následne bola zaznamenaná vysoká inflácia vyvolaná prudkým nárastom cien energií a hospodárska stagnácia v dôsledku hospodárskej krízy. Ekonómovia toto obdobie nazvali obdobím „stagflácie“ (stagnácia plus inflácia) a trvalo niekoľko rokov, kým sa produkcia obnovila a inflácia klesla na úroveň pred krízou.

Zistite viac: Čelíme vysokej inflácii – inflácia v roku 2023
TIP: Vyrátajte si hodnotu úspor vplyvom inflácie

5. Ázijská kríza v roku 1997

Za príčinu vzniku tejto krízy sa považuje kolaps Thajského Bahtu v júli 1997. Z Thajska sa kríza rýchlo rozšírila do zvyšku východnej Ázie a krajín jej obchodných partnerov. Čo tomu predchádzalo? Špekulatívne kapitálové toky z rozvinutých krajín do východoázijských ekonomík vytvorili optimistické obdobie, ktoré viedlo k nadmernému rozšíreniu úverov. Krajiny vtedy známe ako „ázijské tigre“ – Thajsko, Indonézia, Malajzia, Singapur, Hongkong a Južná Kórea sa dostali k prílišnému zadlžovaniu ich ekonomík. 

V júli 1997 bola thajská vláda nútená, s odvolaním sa na nedostatok devízových zdrojov, upustiť od fixného výmenného kurzu voči americkému doláru, ktorý tak dlho udržiavala. To spustilo vlnu paniky na ázijských finančných trhoch a rýchlo viedlo k rozsiahlemu zrušeniu miliardových zahraničných investícií. Investori sa začali obávať možných bankrotov východoázijských vlád ako aj celosvetového finančného kolapsu. 

Trvalo roky, kým sa situácia vrátila do pôvodného stavu. Zasiahol Medzinárodný menový fond, ktorý vytvoril záchranné balíky pre najviac postihnuté ekonomiky, aby pomohol týmto krajinám vyhnúť sa platobnej neschopnosti.

6. Globálna finančná kríza v rokoch 2007-2008

Výrazná recesia a najhoršia finančná kríza od čias Veľkej hospodárskej krízy v roku 1929 spôsobila chaos na finančných trhoch po celom svete. Začala sa krízou v oblasti rizikových hypotekárnych úverov v roku 2007 a rozšírila sa na globálnu bankovú krízu po krachu jednej z najväčších investičných bánk na svete – Lehman Brothers v septembri 2008. 

Uvoľnené úverové štandardy

Tvrdí sa, že zárodky krízy boli zasiate už v 70. rokoch 20. storočia zákonom o rozvoji komunít. Od bánk sa vyžadovalo, aby uvoľnili svoje požiadavky na úvery pre spotrebiteľov s nižšími príjmami, čím sa vytvoril trh s rizikovými hypotékami.

Finančná kríza priviedla mnohé kľúčové finančné inštitúcie a podniky na pokraj krachu a vyžiadala si štátnu pomoc. Záchranné opatrenia, ktoré mali obmedziť šírenie škôd, zlyhali, a svetové hospodárstvo upadlo do recesie. Finančná kríza spôsobila zánik miliónov pracovných miest a miliardových príjmov. Návrat do pôvodného stavu trval takmer desať rokov.

Nové nariadenia

Jedným z dôsledkov krízy bolo prijatie Dodd-Frankovho zákona o reforme Wall Street a ochrane spotrebiteľa. Išlo o rozsiahly právny predpis o finančnej reforme, ktorý bol prijatý v roku 2010. Dodd-Frank priniesol rozsiahle zmeny finančného regulačného prostredia v USA vo vzťahu k regulačným orgánom a podnikom poskytujúcim finančné služby.

7. Pandémia COVID-19 a finančná kríza v roku 2020

Vo februári 2020 bol v Číne objavený vírus COVID-19. Choroba sa čoskoro rozšírila po celom svete, spôsobila úmrtie miliónov ľudí a vyvolala strach. Celková situácia spôsobila pokles trhov a zastavenie úverovania finančného systému. Vo februári 2020 sa začal celosvetový krach na burze. 

V marci 2020 index Dow Jones Industrial Average (DJIA) za jediný deň klesol o viac ako 2000 bodov, čo bol najväčší pokles od roku 1987. Výrazné straty zaznamenali aj ďalšie hlavné akciové indexy, ako napríklad S&P 500 a FTSE 100. Od 12. februára do 23. marca 2020 stratil DJIA 37 % svojej hodnoty. Začiatkom apríla 2020 začal index S&P 500 rásť a v auguste 2020 prekonal svoje maximum z obdobia pred pandémiou.

Ako investovať do S&P 500 – Všetko o indexe S&P 500

Centrálne banky a vlády na celom svete reagovali rôznymi opatreniami na podporu stabilizácie finančného systému a podporu hospodárstva. Pandémia si vyžiadala striktné obmedzenia cestovania, čo malo významný vplyv na globálne dodávateľské reťazce, spotrebiteľský dopyt a finančné trhy. Investori sa čoraz viac obávali hospodárskych dôsledkov pandémie, čo viedlo k rýchlemu výpredaju na akciových trhoch na celom svete. 

Napriek závažnosti situácie sa trhy mierne odrazili a mnohí investori zaznamenali ku koncu roka 2020 a v roku 2021 výrazné zisky. Dlhodobé hospodárske dôsledky pandémie sú však stále nejasné a mnohé odvetvia a krajiny sa stále snažia zotaviť.

Mohlo by Vás tiež zaujímať: Právo na hotovostné platby putuje do Ústavy SR kvôli obave z digitálneho eura